| |
ŠIACU - SHIATSU
Chcete spoznať úžasné účinky originálnej japonskej terapie - masáže šiacu?
Seiko Jakubáčová vás rada uvíta vo svojom salóne Liečebných masáží v
Bratislave - Vajnory, Tomanova 76. Termín je potrebné si dohodnúť
telefonicky na tel. čísle: 02/2086 2265 alebo na mobiloch 0904 694 124
(slovensky), 0910 266 028 (anglicky), 0918 680 936.
Ako byť zdravý aj bez liekov?
Využite pôvodnú japonskú terapiu – masáž Šiacu
- pri bolestiach záhlavia, krku, chrbtice a krížov, pri bolestiach
a stuhnutí pliec – tzv. počítačová tuhosť
- celková únava tela
- tzv. civilizačné ochorenia
- pri liečbe vnútorných orgánov bez použitia liekov a operácie
- pri niektorých gynekologických problémoch – problémy s menzesom,
impotencia
- pri niektorých neurologických ochoreniach – bolesti hlavy
- krvný obeh – upravenie tlaku (zníženie, zvýšenie)
- schudnutie bez tvrdých diét
- chcete sa zbaviť návyku fajčenia? Aj to sa dá so Šiacu.
Pre manažérov a vedúcich pracovníkov – ideálny spôsob ako v krátkom čase
dosiahnuť želaný efekt – to je prekonať choroby modernej civilizácie
postihujúce vyťažených pracovníkov, a to všetko bez použitia liekov alebo
iných prostriedkov.
Pôvodná japonská terapia – masáž ŠIACU
Prečo sa Japonci dožívajú dlhého veku a vymeškávajú menej v práci? Je to aj
vďaka zdravotnej prevencii. Šiacu posilňuje vaše telo, aby nepodľahlo
chorobám. Keď je už raz organizmus napadnutý, mobilizuje ho a napomáha
vrátiť ho do pôvodného zdravého stavu.
Čo je Šiacu?
Šiacu je liečebná terapia vychádzajúca z tradičnej čínskej medicíny
a japonských masážnych techník. Terapeut tlačí prstami, dlaňou, lokťom alebo
chodidlom na určité body (cubo), aby tak upravil nesprávnu funkciu
niektorého orgánu, zlepšil a udržal telo v rovnováhe a vyliečil špecifické
ochorenie. Jemným tlakom pozdĺž energetických dráh upravuje prúdenie
energie, aby tak podporil vašu fyzickú a duševnú rovnováhu. Niekedy sa
označuje aj ako japonská forma akupresúry.
Prečo teda neprísť čím skôr, aby ste urobili niečo pre svoje zdravie?
Šiacu - popis
Šiacu je liečebná terapia vychádzajúca z tradičnej čínskej medicíny a
japonských masážnych techník. Niekedy sa označuje aj ako japonská forma
akupresúry.
Japonské ministerstvo zdravotníctva definuje terapiu Šiacu nasledovne: „Je
to metóda práce s prstami, dlaňami, lokťami, kolenami a chodidlami bez
použitia akéhokoľvek mechanického, či iného predmetu, ktorá prenáša tlak na
ľudské telo, aby upravila nesprávnu funkciu niektorého orgánu, zlepšila a
udržala telo v rovnováhe a vyliečila špecifické onemocnenie.“ Okrem toho tu
veľkú úlohu hrá naťahovanie a otáčanie v kĺboch, čo slúži na stimulovanie
energie respektívne na uvolnenie energetickej blokády.
Šiacu nie je možné obmedziť iba výrazom masáž, hoci masáž pri nej zohráva
veľmi dôležitú úlohu. Šiacu je komplexná metóda ošetrenia. Jemným, hĺbkovým
tlakom pozdĺž energetických dráh upravuje prúdenie energie, aby tak
podporila fyzickú aj duševnú rovnováhu. Energetické dráhy (meridiány) a
akupunktúrne body (šiacu používa výraz cubo) používa pri liečbe v kontexte
tradičnej čínskej medicíny.
Pri šiacu pacient leží buď na bruchu, boku, chrbte alebo môže i sedieť.
Terapeut používa viaceré techniky ako je stláčanie a drobné údery, zovretie
a hnetenie, kombinuje bodovú masáž a manipuláciu s mäkkými tkáňmi alebo
cielene tlačí na určité body, ktoré zodpovedajú potiažam kvôli ktorým
pacient prišiel. Zároveň venuje pozornosť miestam na celej dráhe, kde cíti
určitú rezonanciu a podľa toho robí vyrovnávanie energie. Vzhľadom k
dlhoročným skúsenostiam v západnom svete je možné povedať, že šiacu zasahuje
nielen energetický system tela, ale tiež povrchové a hĺbkové tkáne
a fasciálnu, myofasciálnu, nervovosvalovú, svalokosternú, obehovú, miazgovú,
dýchaciu, tráviacu, vylučovaciu a kraniosakrálnu sústavu.
Hoci šiacu bolo pôvodne považované hlavne za formu preventívnej zdravotnej
starostlivosti, je veľmi účinná i pri liečbe chronických onemocneniach
orgánov, funkcií, energetického systému a svalov.
Súčasťou terapie šiacu je aj diagnostikácia pacienta podľa tradičných
orientálnych metód, pričom liečba obsahuje adekvátnu formu – západnú,
orientálnu alebo kombinovanú.
Poznámka:
1. Terapia sa môže aplikovať min. 1 hodinu po jedle. Doporučuje sa pohodlný
odev, nie tesný, lebo terapeut natáča a pokrčuje nohy.
2. Šiacu sa nemôže použiť pre tehotné ženy a pacientov s kardiostimulátorom.
Popis sedenia a techniky.
Terapia šiacu sa deje pri relaxačnej hudbe, aby sa pacient dokonale uvolnil.
Oblečenie je pohodlné, nemali by to byť veľmi tesné nohavice, pretože
terapeut natáča, ohýba a manipuluje s končatinami a príliš tesné nohavice
toto nedovoľujú. Tričko alebo košeľa je lepšie s dlhými rukávmi, aby pacient
príliš nevychladol. Veľmi dôležité je aj to aby pacient min. 1hod. pred
sedením nejedol.
Na začiatok si Seiko pacienta diagnostikuje. Diagnostika je pri šiacu veľmi
dôležitá a častokrát sa zistia zdravotné problémy, ktoré u pacienta ešte
naprepukli, alebo ktoré si ešte nevšimol. Na základe diagnostikácie,
informácií z predtým zodpovedaného dotazníka a doplňujúcich otázok, zistí si
Seiko celkový stav pacienta. Podľa zisteného stavu určuje, ktoré sú
najdôležitejšie problémy pacienta a ako bude prebiehať samotná terapia, teda
ktorou časťou sa začne a na čo sa zameria.
Obyčajne sa začína masážou od hlavy, cez krk, chrbticu, nohy až k chodidlám.
Veľmi dôležitá je masáž spodnej časti chodidiel, kde sú cubo body
ovplyvňujúce jednotlivé vnútorné orgány. Pri tejto masáži pacient leží na
bruchu. Seiko používa na masáž ruky, dlane, lokty a chodidlá. Na uvoľnenie
blokády v nohách sa tieto natáčajú alebo nimi Seiko manipuluje podľa
potreby. Podobne sa postupuje neskôr pri ľahu na chrbáte a bokoch.
V prípade, že Seiko zistí napríklad studené nohy, masáž začína od dolných
končatín a postupuje smerom hore.
V prípade potiaží vnútorných orgánov je začiatok terapie zhodný s bežným
postupom, ale neskôr sa Seiko sústreďuje na masáž špeciálnych bodov cubo
a potom priamo na orgán, napr. tlačí mäkkým hlbokým tlakom priamo žalúdok.
Ak sú problémom stuhnuté ramená a šija, samozrejme je dôraz na danú oblasť,
kde sa Seiko vracia ešte raz na konci, po celkovom odblokovaní tela.
Sedenie končí Seiko objasnením celkovej situácie pacientovi a podľa potreby
dá ďalšie rady na celkové zlepšenie zdravotného stavu pacienta.
Pri čom vám šiacu pomôže:
1. pri liečbe vnútorných orgánov bez použitia liekov a operácie (žalúdok,
srdce,..)
2. pri niektorých ortopedických ochoreniach (hlavne tzv. civilizačné
ochorenia):
– bolesti záhlavia a krku
– bolesti a stuhnutosť pliec – tzv. počítačová tuhosť
– bolesti v krížoch
– distorzia, skrivenie, prekrútenie končatín
– reumatické bolesti
3. pri niektorých gynekologických problémoch – problémy s menzesom,
impotenciou
4. pri niektorých neurologických ochoreniach – bolesti hlavy
5. celková únava tela
6. krvný obeh – upravenie tlaku (zníženie, zvýšenie)
7. cukrovka
8. chcete sa zbaviť návyku fajčenia – aj to sa dá s použitím šiacu
9. schudnutie bez tvrdých diet
10. rýchle vyliečenie sa z opice
Zopár bodov na zamyslenie sa:
- Prečo sa Japonci dožívajú dlhého veku a vymeškávajú menej v práci? – Je to
prevencia zabezpečovaná aj prostredníctvom šiacu. Šiacu posilňuje
organizmus, aby nepodľahol chorobám. Najväčší význam šiacu je v prevencii,
keď ešte choroba neprepukla. Šiacu vám pomôže zmobilizovať váš organizmus.
- Kedy prísť pri únave alebo tuhosti šije, pliec, ramien? Treba prísť hneď
na začiatku, keď je únava alebo tuhosť malá a dá sa ľahšie odstrániť, ako
čakať kým začne byť skutočne neznesyteľná.
- Pre manažérov a vedúcich pracovníkov je to ideálny spôsob ako v krátkom čase
dosiahnuť vysoký efekt – to je prekonať choroby modernej civilizácie
postihujúce vyťažených pracovníkov, a to všetko bez použitia liekov alebo
iných prostriedkov.
Dejiny šiacu.
Začiatkom dvadsiateho storočia prichádza Albert Einstein s prevratnou
teóriou relativity. Dokázal, že energia a hmota nie sú dve odlišné entity,
ale navzájom sa doplňujúce zložky jedného celku. Pre západný svet ukázal to,
s čím pracovala orientálna veda niekoľko tisícročí. Podľa orientálnej
medicíny človek nie je iba akýsi biochemický model zložený z chemických
látok, tkaní a telesných orgánov, za aký nás považovala moderná lekárska
veda. Každý z nás je jedinečný ekosystém, ktorý je súčasťou nekonečného
vesmíru, udržujúci sa v dynamickom pohybe a zápasiaci o rovnováhu. Takto
orientálna medicína všeobecne, a zvlášť jej liečebné postupy, predstavujú
jednu z najvyspelejších foriem modernej medicíny.
Terapia šiacu je súhrn rozličných druhov japonskej šiacu a anma, čínskej
tuina a západnej chiropraxe, fyzioterapie a terapeutických masáží
a masážnych technik, ktoré sú zostavené podľa potrieb alebo želania klienta.
Ši v je predlade prst a atcu je tlak alebo stisk. Japonské ministerstvo
zdravotníctva definuje terapiu šiacu ako: „metodu práce s prstami a dlaňami
bez použitia akéhokoľvek mechanického, či iného predmetu, ktorá prenáša tlak
na ľudskú pokožku, aby upravila nesprávnu funkciu niektorého orgánu,
zlepšila a udržala telo v rovnováhe a vyliečila špecifické onemocnenie.“
Ministerstvo uvádza zhruba dvesto onemocnení a zdravotných potiaži, pri
ktorých je šiacu primárnym spôsobm ošetrenia.
Koncom roku 1989 prijala AOBTA (The American Oriental Bodywork Therapy
Association) nasledujúcu definíciu orientálnych akupresúrnych technik, ktoré
zahrňujú aj terapiu šiacu: „Orientálna akupresúrna terapia je liečba
ľudského tela a elektromagnetického a energetického poľa, ktoré telo
obklopuje a oživuje, pomocou tlaku a manipulácie. Tento prístup je založený
na tradičných zásadách orientálnej medicíny, ktorá vďaka znalostiam
energetického systému, orientálnych technik a liečebných metód, zameraných
predovšetkým na vyváženie tohto systému, pôsobí ako na fyzické a duševné
zdravie človeka, tak aj na jeho emócie a obnovenie celkového zdravotného
stavu. Orientálna akupresúrna terapia nemá vedľajšie účinky, ak sa vykonáva
odborne.“
Dejiny orientálnej akupresúrnej terapie.
Počiatky tejto liečebnej metódy sa datujú do dávnej čínskel minulosti.
V najstaršom zachovalom lekárskom texte z 1.storočia pred n.l., ktorý sa
volá Chuang-ti nej-ting Su-wen (Vnútorný kánon Žltého cisára. Základné
otázky), žiada prvý čínsky cisár Chuang-ti svojho prvého lekára Čchi Po, aby
popísal úlohu akupresúry v orientalnej medicíne. A tento slávny lekár mu
odpovedal takto: „Na jar a na jeseň, keď je hojnosť potravy a ľudia sa
stávajú lenivými a ťažkopádnymi, akupresúrna technika ako životodárna sila
podporuje trávenie a navracia ľuďom stratenú silu.“
Nasledujúce storočia znamenali veľký pokrok pre orientálnu akupresúrnu
terapiu, takže v 5.storočí n.l., keď končili absolventi Cisárskej lekárskej
fakulty v Sien s lekárskym titulom, museli mať rozvinuté hmatové zručnosti
potrebné na diagnostiku a kompletnú akupresúrnu techniku. Jednotlivé
techniky si vypracovali svoje školy a zriadili špeciálne nemocnice a doteraz
majú svoje oddelenia v každej všeobecnej nemocnici a na lekárskych
fakultách.
Čínska medicína sa do Japonska dostala v 6.storočí prostredníctvom
budhistického kňaza Gan Džin Ošo. Najväčšieho rozmachu tieto terapie
dosiahli v 16. – 19. storočí. V tomto období musel každý lekár ovládať
orientálnu akupresúru, aby mohol diagnostikovať alebo liečiť. Najväčšiu
zásluhu na tomto rozvoji mal Waiči Sugiyama, ktorý dostal prezývku „otec
japonskej akupresury a akupunktury.“
Koncom 19.storočia začala Japonsko ovplyvňovať európska lekárska veda.
Japonská aristokracia prevzala európsky trend a prax a učenie pôvodnej
orientálnej terapie zakázala. Vyučovala sa iba zjednodušená forma tradičných
masážnych technik, kde však prenikli európske masážne techniky a liečiteľom
sa vravelo iba „maséri“.
V roku 1919, krátko po tom čo bolo používanie technik orientálnej medicíny
znovu povolené, vyšla kniha Šiacu ho (Akupresúrna terapia), ktorú napísal
Tamai Tempaku. Tamai dlhé roky študoval a vykonával prax v mnohých smeroch
orientálnej medicíny. Okrem východných technik však ovládal i západnú
anatómiu, fyziologiu a európske masážne techniky. Jeho kniha popisuje
systém, ktorý zjednocuje východné metody so západnou anatomiou a fyziologiou
a zároveň konfrontuje starú duchovnú tradíciu a múdrosť s modernou
medicínou. V predhovore tejto knihy píše: „Ľudia musia byť na určitej
duševnej úrovni, aby boli schopní vykonávať šiacu, pretože nejde iba
o obyčajné stláčanie svalov prstami. Aby sa odstránila dajaká nemoc, musíte
mať veľkú duševnú silu a koncentráciu. Iba tak je možno liečiť pomocou rúk.“
Významným medzníkom v šírení šiacu bolo založenie Spolku terapeutistov
šiacu, aby sa odlíšili skutoční liečitelia používajúci orientálnu terapiu od
masérov praktizujúcich zjednodušenú masáž iba pre všeobecné uvolnenie
organizmu.
Najvýznamnejší žiaci Tamaia Tempaku založili školy, ktoré majú dodnes
najväčší vplyv na štúdium a prax šiacu. Najznámejším žiakom Tamaia Tempaku
je Tokudžiro Namikoši, ktorý má najväčší podiel na tom, že šiacu sa
rozšírilo nielen po Japonsku, ale i po celom svete.
Namikoši bol obdarený liečiteľskými schopnosťami a už od malička liečil
nemocných vo svojom okolí. Po štúdiu tradičných akupresúrnych technik
orientálnej medicíny a europských masážnych technik založil na ostrove
Hokaidó v roku 1925 Kliniku akupresúrnych technik. Čoskoro sa názov zmenil
na Inštitút terapie šiacu. V roku 1933 sa presťahoval do Tokia, kde po
počiatočných neúspechoch nakoniec slávil úspech a v roku 1940 založil
Japonský inštitút šiacu. V snahe priblížiť svoj systém modernému mysleniu,
výsledky svojej práce popísal západnými vedeckými termínmi a tak vytvoril
efektívny systém, ktorý by sme dnes asi nazvali neuromaskulárnou masážou.
Po druhej svetovej vojne v rámci odstránenia všetkých aspektov japonského
životného štýlu, na ktoré dozerali vojenské okupačné a spojenecké vojská,
bolo šiacu najprv postavené mimo zákon, ale nakoniec povolené vďaka masovým
protestom japonského ľudu.
V roku 1953 sa udiala udalosť, ktorá navždy zmenila trpkú históriu šiacu.
Vtedy tesne po svadbe odišla Marylin Monroe so svojim novomanželom Joe Di
Maggiom na svadobnú cestu do Japonska. V Tokiu však Marylin smrteľne
ochorela a odmietla pomoc západných lekárov. Vtedy povolali lečiteľa
Namikošiho. Už po týždni prišlo k markantnému zlepšeniu zdravotného stavu
známej hviezdy, o čom sa písalo po celom svete. Z tohto dôvodu bolo v roku
1954 konečne schválené šiacu japonskou vládou a uzákonenné, ovšem ako druh
akupresúrnych masáží.
Konečne v roku 1964 bolo šiacu schválené japonskou vládou ako špeciálna
liečebná technika. Po tom, čo viditeľne klesol počet chorých, ktorí chodili
na pravidelné preventívne ošetrenie, je liečba šiacu v Japonsku poskytovaná
bezplatne.
Zľudovelá forma šiacu sa dnes používa vo väčšine domácností a to jednak pre
relaxáciu a osvieženie, ako aj pre zblíženie všetkých členov rodiny, ktorí
sa starajú jeden o druhého za pomoci najzákladnejšej láskyplnej zdravotnej
opatery.
Existujú tri základné úrovne orientálnych ručných liečebných techník:
1. stupeň relaxačný – základný
2. stupeň liečebný – stredne pokročilý
3. stupeň komplexný – pokročilý
Vo všetkých troch stupňoch sa používa veľa rozličných techník, ale to čo
jednotlivé stupne odlišuje sú hlavne skúsenosti a zručnosť terapeutov.
Seiko pracuje na úrovni tretieho stupňa, teda terapia je komplexná. Pacient
leží buď na bruchu, chrbte alebo môže i sedieť. Na masáž sa používajú prsty,
dlane, lokty, kolená i chodidlá.
Masáž, ktorú používa, sa skladá z viacerých technik: stláčanie a drobné
údery, zovretie a hnetenie, kombinuje bodovú masáž a manipuláciu s mäkkými
tkaňmi s používaním systému akupunkturných bodov. Jej terapia je obohatená
o priamy tlak na nervové body tela, rovnanie chrbtice a ďalšie naprávanie
v zmysle chiropraktickej praxe. Tým, že sa zameriava na systém
akupunktúrnych bodov a meridiánov tradičnej čínskej medicíny, pôsobí tiež na
nervosvalovú, miofasciálnu, svalokosternú, raniosakrálnu, útrobnú, miazgovú,
žilnú a nervovú sústavu, ktoré sú známe aj západnej medicíne.
Seiko najprv diagnostikuje pacienta. Diagnóza sa určuje podľa tradičných
orientálnych metód – skúška pohľadom, počúvaním a čuchom, hmatom a kladením
otázok. V závere sa diagnostika opiera o osem princípov, pričom liečba
obsahuje adekvátnu formu – západnú, orientálnu alebo kombinovanú. Hoci šiacu
bolo pôvodne považované hlavne za formu preventívnej zdravotnej
starostlivosti, je veľmi účinná i pri liečbe chronických onemocneniach
orgánov, funkcií, energetického systému a svalov. Terapeut na tejto úrovni
musí rozpoznať nábeh na choroby či onemocnenie v ich prvotnej fáze, kedy nie
sú ešte ničím signalizované.
Seiko vraví: „Je zhruba 15% ľudí, ktorí sú tak zdraví, že ani nepomyslia na
lekára alebo na návštevu u mňa, a zatiaľ to ani veľmi nepotrebujú. Je asi
15% ľudí, ktorí sú vážne chorí a tí by mali skutočne navštíviť lekára.
Zostáva však asi 70% ľudí, ktorí nie sú ani úplne zdraví, ale ani tak chorí,
aby potrebovali návštevu lekára alebo nemocnice. A to sú moji pacienti,
ktorým môžem pomôcť.“
Ako píše Carl Dubitsky vo svojej knihe: „Aby sa stal človek majstrom
orientálnych liečebných technik, musí hlavne tvrdo pracovať, mať čisté
úmysly, schopnosť obetovať sa a odhodlanie slúžiť až do roztrhania tela,
trpezlivosť pri učení a musí byť pozorný na sebamenšie detaily. Čo však musí
taký človek najviac, to je túžba rozdávať sa pre druhých.“
|
